Spracovaním surových koží sa zaoberá garbiarsky – kožiarsky priemysel. Kože zvierat zbavené chlpov a podkožného väziva sa mechanicky a chemicky spracovávajú tak, aby boli odolné voči vlhku a na suchu, aby netvrdli. Takto spracovaná koža sa nazýva useň

Surová koža
Koža všetkých živočíchov sa skladá z troch vrstiev a to:
– Pokožky
– Zamše
– Podkožného väziva

Pokožka – je tenká vrstva na povrchu kože. Zaberá asi 1% z celkovej hrúbky kože (pri bravčoviciach až 20%). Pri garbiarskom spracovaní sa pokožka odstraňuje spoločne s chlpmi.
Zamša – sa skladá z vláknitého pletiva utvoreného zo zväzku vlákien, ktoré sú navzájom prepletené. Je to najhrubšia časť kože, tvorí až 95% z celkovej hrúbky kože.
Tvoria ju dve vrstvy:
– Papilárna – má jemnejšie pletivo a zasahujú do nej potné a mazové žľazy a chlpové váčiky.
– Retikulárna – má hrubšie pletivo, od ktorého závisí pevnosť kože.

Póry – po odstránených chlpoch sú na papilárnej vrstve viditeľné a sú charakteristickým znakom pri určovaní druhu usne. Na spodnej strane prechádza zamša do podkožného väziva.
Podkožné väzivo – je zložené z blán a z hrubých vlákien, ktorými sa upína na svaly zvieraťa. Pri spracovaní kože sa táto vrstva odstraňuje. Z chemickej stránky podstatu kože tvoria bielkovinové látky, najmä kolagénové vlákna. Podstatnú časť pokožky a chlpov tvorí bielkovina keratín.
Surová koža obsahuje: – vodu (asi 70%)
– tuky
– minerálne látky.

Hrúbka kože – nie je na všetkých miestach rovnaká. Najhrubšia je chrbtová časť, zvaná krupón.

Kvalita koží závisí:
– druhu zvieraťa
– od zdravotného stavu
– od veku
– od spôsobu výživy atď.
Všetky surové kože sa musia po stiahnutí zo zvieraťa konzervovaním chrániť pred hnilobou.

Najdôležitejšie suroviny na výrobu usní
Usne sa získavajú z koží mnohých druhov zvierat. Navzájom sa kvalitatívne líšia.
Medzi najdôležitejšie suroviny používané na výrobu usní patria:
– hovädzie kože
– teľacie kože
– bravčové kože
– kozie kože
– konie kože
– kože z ostatných zvierat

Hovädziny sú usne z odrastených zvierat. Sú húževnaté, pevné a vynikajú veľkosťou. Ťažké usne sa používajú na podošvy, ľahké na obuvnícke zvršky.

Teľaciny sú usne z mláďat živených mliekom. Patria k najhodnotnejším usniam. Používajú sa najviac na obuvnícke zvršky.

Bravčové usne sa líšia od ostatných usní zreteľnými otvormi po štetinách. Useň je priedušná a odolná voči odieraniu. Používa sa na obuvnícke zvršky, na podšívky a na galantérny tovar.

Kozinové a kozľacinové usne majú ozdobnú lícovú kresbu, sú priedušné a pevné. Sú ťažné a vláčne, preto sa najviac používajú ako rukavičkárske a odevnícke usne.

Koninové usne sa používajú na obuvnícke zvršky, na športovú obuv a v odevníctve.

Usne z ostatných zvierat sa spracovávajú najviac na kožušiny.